Založ si blog

Opäť tá repka, ale teraz z druhej strany

I keď sezóna článkov „o zlej repke“ začína až o 6 mesiacov, v tomto roku nás repka olejná neobíde ani na Mikuláša. Tentokrát to však nespôsobili pohľady na žlté lány, ale blížiaci sa zákaz predaj 95-oktánového benzínu. S blížiacim sa termínom opäť silnejú útoky na repku a jej pestovateľov. A je až dojímavé, že napriek enormnému rozpolteniu našej spoločnosti sa v tejto problematike takmer s matematickou presnosťou zhodnú najväčší „slniečkári“ zo „smečka“ a Denníka N s najväčšími „konšpirátormi“ z Hlavných správ a Slobodného vysielača. Toto zázračné pojivo, ktoré dokáže stmeliť našu spoločnosť má však jednu veľkú chybu. Z odborného hľadiska ho považujem za úplne scestné. Volám sa Peter Badiar, som farmár a bývalý pestovateľ konvenčných plodín a teda aj repky. Takže po poriadku:

Repka ako triedny nepriateľ

Táto plodina dokonale spĺňa všetky požiadavky na spoločného nepriateľa. Je ľahko identifikovateľná, zdá sa jej byť veľa a niektorým farmárom prináša zisk. A samozrejme miesto toho aby sme ju využívali ako potravinu, tak sa z veľkej časti mieša do benzínu. Ok, ale čo s tým má farmár? Farmári, a už vôbec nie slovenskí, tento systém nevymysleli a ani zaň nelobovali. Farmári len pestujú to, čo si žiada trh. Tak to predsa všetci chceme. Snáď sa zhodneme na tom, že ak je primiešavanie repky do benzínu zlé, tak to nie je vina slovenských farmárov a ani tej repky ale bruselských úradníkov. Alebo ochranárov. Neviem kde je pravda. Nech sa prizná ten, kto to vymyslel. Apropo: Do palív sa primiešava aj bioetanol, ktorý sa vyrába z kukurice, pšenice, zemiakov ale aj z cukrovej repy a trstiny. A z raže a jačmeňa sa vyrába alkohol. A ten je podľa niektorých droga. Takže ideme bojovať aj proti týmto plodinám?

Repka ako plodina

Z odborného hľadiska sa repke ako plodine nedá v súčasných poľnohospodárskych systémoch vôbec nič vyčítať. Z časového hľadiska sa poľnohospodárske plodiny nepestujú v monokultúrach ale sa striedajú v tzv. osevných postupoch. Príklad: repka – pšenica – jačmeň – kukurica – pšenica – repka atď. A práve repka je v takomto osevnom postupe ako dvojklíčnolistá plodina jediná rastlina, ktorá vie prerušiť následnosť jednoklíčnych rastlín. Prerušenie postupnosti podobných rastlín je veľmi dôležité z dôvodu eliminácie šírenia chorôb ale aj burín. Samozrejme v tomto smere sa repka dá nahradiť napr.  šošovicou, fazuľou alebo hrachom ale čuduj sa svete, nikto zatiaľ nechce vyrábať margaríny, oleje, „maslíčka“, „rastliné syry“ a  ani  čokoládových mikulášikov z lisovanej fazule ale predsa len z repky. Alebo z palmového oleja. Ten je však tiež náš nepriateľ, lebo kvôli palmovým plantážam sme vyrúbali džungle a opice na Borneu nemajú po čom skákať. Vráťme sa však k repke. Repka je výborná predplodina. V porovnaní s inými bežnými plodinami má výrazne hlbšie korene a dokáže využiť a presunúť do vyšších pôdnych vrstiev aj živiny, ktoré by boli pre iné rastliny s plytšími koreňmi „stratené“. Charakterom svojich koreňov dokáže výrazne zlepšiť štruktúru pôdy. Repke sa vyčíta, že je náročná na živiny. To je síce pravda, počas svojho rastu naozaj dokáže spotrebovať z pôdy viac ako 200 kg draslíka, ale tento následne ostane takmer kompletne k dispozícii pre následné plodiny, pretože v samotnom repkovom semene, ktoré odvážame z poľa sa v takom množstve ani z ďaleka nenachádza.

Rovnako som sa dočítal, že repka spôsobuje eróziu a splavovanie pôdy na jeseň. Netvrdím, že sa to nemohlo stať, ale pravda je presne na druhej strane. Repka sa seje úplne prvá, ešte v auguste a ako prvá poskytuje pôde vegetačný kryt. A keď ju do zimy nezožerú jelene, tak dokáže pôdu zakryť takmer na 100%, čo nedokáže žiadna iná plodina! Takže, keby sme si spravili skutočne objektívny vedecký pokus, tak by som si kľudne stavil na to, že repka z toho vyjde pri jesenných dažďoch ako víťaz.

Takýto rýchly rast biomasy repky rovnako spochybňuje tvrdenie, ktoré som sa dočítal na českých stránkach, že repka potrebuje viac herbicídov ako iné rastliny. Repka sa herbicídne ošetruje len raz a to tesne po sejbe. Následne svojou listovou plochou konkurenciu iných rastlín prirodzene potlačí.

Rovnako netuším, kde sa vzal ten hnev verejnosti a obviňovanie, že za pokles populácii včiel je zodpovedná repka. Ja som so včelármi vždy dobre vychádzal, radi k nám do porastov repky chodili, nikdy som im včely neotrávil a takmer vždy mi pri odchode darovali pár fľašiek medu. Neviem ako vy, ale ja si znak pomsty za otrávené včelstvá takto nepredstavujem.

!!! Disclaimer: Nesprávny insekticídny postrek v čase kvitnutia môže spôsobiť úhyn včiel !!!

Čo sa týka samotných chemických postrekov, to je úplne iná kapitola. Ale treba si uvedomiť, že okrem bio-poľnohospodárstva sa strieka všetko a všade. Od Kamčatky po Lisabon, od Kanady cez Patagóniu až po Austráliu. Takže riešením bude všetko zakázať? Ja s tým nemám problém, už viac ako desať rokov sa venujem ekologickému poľnohospodárstvu. Ale zatiaľ si neviem predstaviť ako by som ja a moji bio-kolegovia za súčasného stavu poznania a najmä nastavenia spoločnosti dokázali nakŕmiť tých 7 miliárd hladných krkov.

V súvislosti so živinami som sa dočítal, že repka je hnojená zlými umelými hnojivami a to ničí pôdu a hnojiť treba dobrým maštaľným hnojom. Tento argument však nie je o repke ale o chýbajúcej živočíšnej výrobe. Kto hnojí umelými hnojivami repku, rovnako hnojí aj raž, jačmeň, kukuricu, špaldovú pšenicu, ba aj zeleninu. Takže podľa tejto logiky treba zakázať pestovanie všetkého.

Čo sa týka kladných vlastností maštaľného hnoja, tak s tým absolútne súhlasím. Farmári budú kľudne hnojiť aj hnojom jednorožca. Ale problém je v tom, že na Slovensku ostalo približne toľko kráv ako tých jednorožcov. A keď sledujem súčasne diskusie, tak kým by sme dostatočne obnovili stáda dobytka, tak verejnosť by nám ich opäť dala na „black list“, lebo kravy s prepáčením „prdia“ metán.

Záver: Nie som popierač klimatickej zmeny a toto nemala byť obhajoba repky. Ako poľnohospodár veľmi dobre vidím ako sa nám príroda mení pred očami. Už v lete roku 2007 som na vrátnici „môjho“ bývalého družstva v Rimavskej Sobote nameral 40 °C v tieni a uvedomil som si, že tu niečo nie je v poriadku. Týmto článkom som Vás chcel len poprosiť, že ak  sa chceme v ochrane prírody naozaj niekam posunúť, tak sa musíme rozprávať s úprimnou snahou pomenovať skutočné problémy a hľadať také odborné riešenia, ktoré naozaj pomôžu. Lebo problémom nie je len nečinnosť, ale aj neodbornosť a najmä to, keď sa vydáme zlým smerom. Poľnohospodárstvo je plnohodnotná veda, na veľa otázok už pozná odpovede, ale obávam sa, že tie mnohých nezaujímajú, pretože im narúšajú ich videnie sveta.

Disclaimer 2: Toto je blog a nie odborný článok, preto nepokrýva všetky nuansy a eventuality pestovania repky. Článok popisuje bežný štandard a porovnáva porovnateľné.

Diviak

Poľsko zvažuje proti diviakom nasadiť armádu

11.12.2019 19:45

Cieľom je zastaviť šírenie afrického moru ošípaných, ktorý sa objavil na západe Poľska.

prešov bytovka plyn výbuch

Plyn vyvetrajte, radili robotníci ľuďom na Mukačevskej

11.12.2019 19:24

Tridsať minút. Tak dlho trojica mužov, ktorá v piatok predpoludním prerazila plynové potrubie na Mukačevskej ulici v Prešove, neurobila nič, aby zabránila katastrofe.

vladimir putin

Za porušenie zákona o agentoch hrozí v Rusku pokuta 70-tisíc eur

11.12.2019 19:18

Za zahraničného agenta označiť aj fyzické osoby vrátane blogérov, novinárov a používateľov sociálnych sietí.

súd, Marian Kočner, zmenky,

S Kočnerom je na americkom sankčnom zozname aj Slovensko

11.12.2019 18:32

Zaradenie Mariana Kočnera na tzv. Magnitského zoznam nevrhá dobré svetlo ani na Slovensko.

peterbadiar

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1
Celková čítanosť: 1304x
Priemerná čítanosť článkov: 1304x

Autor blogu

Kategórie

Archív